Mysty

Dudley neodpovedal, jeho výraz neveštil nič dobrého, ako si Harry začal uvedomovať. Začal sa posúvať od svojho bratranca čo najďalej. Snažil sa robiť malé, nepatrné kroky, aby náhodou Dudleyho k niečomu nevyprokovoval, no i tak si jeho pokusu o útek do zadnej časti knižnice mladý Dursley všimol. Síce nie hneď, ale nakoniec predsa len.

,,Mne neutečieš!“ vykríkol nenávistne a rozbehol sa za Harrym, ktorý sa zľakol a začal utekať. Vbehol do zadnej a temnejšej časti miestnosti a rýchlo s malou nádejou sa snažil nájsť nejaký úkryt. Započul kúsok za sebou kroky a okamžite sa rozbehol preč. Bežal, i keď nevedel poriadne ani kam. O chvíľku však musel zastaviť, ocitol sa na konci a pred ním bola stena, žiadny únikový východ, len holá stena. Zo strachom sa otočil a na tvári mu ostal vystrašený výraz. Kúsok od neho postával jeho bratranec s vražedným pohľadom. Začal sa k nemu približovať a na tvári sa mu usadil úsmev.

,,Skončil si,“ s týmito slovami vytiahol so svojich nohavíc pre Harryho veľmi známu vec, nôž, ktorým ho už raz Dudley pobodal. Vtedy ho zachránil jeho profesor, i keď až potom, čo Dudley s partou utiekli, no i tak mu pomohol sa vyliečiť. Teraz sa však nezdalo, že by mal prísť, kto vie, kde v sídle sa teraz nachádza a určite netuší, že jemu pôjde pravdepodobne o chvíľu znova o život.

***

Severus práve veril jeden so svojich elixírov vo svojom laboratóriu, keď sa mu pred očami začali mihať neznáme rozmazané škvrny, ktoré sa začali rozostrovať do obrazcov. Uvidel, ako pred Potterom stojí jeho bratranec a chystá sa mu ublížiť nožom. Obrazce zmizli a Snape si konečne uvedomil, že toto je súčasť bariery, ktorú zoslal na Pottera a teraz mu oznamuje že je Potter v nebezpečenstve. Ihneď položil všetky prísady, ktoré práve držal v rukách a vybehol smerom do knižnice, ako spoznal s mihajúcich obrazov, teda miesta, kde sa nachádzala Potter a jeho muklovksý bratranec.

,,Dudley, nerob to!“ vykríkol zúfalo prosbu a snažil sa donútiť svojho bratranca, aby nič nerobil.

Dudley sa podivne zasmial. ,,A prečo by som nemal, lebo rozplačem Pottyho?“ jeho smiech sa zdvojnásobil.

,,Dudley...,“ skúšal znova.

,,Nesnaž sa, nikto ti nepomôže, ani ten netopier, či starý dedo!“ vyprskol Dudley a bol tesne pri Harrym, nôž držiaci v rukách sa proti Potterovi nebezpečne začal približovať.

,,Nie!“ zvreskol posledný krát Harry pred tým, ako sa mu nôž prerazil do bruchu už po druhý krát. Stará rana sa mu otvorila a k nej sa pridala ďalšia. Dudley skrvavený nôž vytiahol a chcel svoju prácu dokonať, ale neznáma sila ho vyhodila do vzduchu, až narazil svojím telem do jedného regála s knihami, kde ostal v bezvedomí ležať. Nôž mu za letu vypadol s ruky a potom dopadol na zem celý od Harryho krvi. Kde ostal ako aj jeho majiteľ.

Harry sa okamžite chytil za brucho a jeho pohľad sa okamžite nasmeroval na skrvavené ruky, od jeho krvi. Celý telom sa mu niesla obrovská bolesť, pokúšali ho mdloby, dýchanie sa mu sťažovalo, až nakoniec omdlel, jeho telo ale nedopadlo na tvrdú zem, ale do náruče jeho nenávideného profesora, ktorý ho už po druhý krát zachránil.

Otvoril opatrne oči, akoby sa bál toho čo uvidí. Veru sa aj bál, jeho posledný pohľad nebol práve príjemný, vidieť seba ako krváca. To naozaj nebolo nič príjemné. Snažil sa posadiť, pocítil však bolesť v oblasti brucha, ihneď si spomenul na posledné udalosti. Bolesť bola skoro nepatrná, no i tak tam nejaká bola. Brucho mal znova obviazané, cítil sa veľmi zoslabnutý. Porozhliadol sa okolo seba. Než sa však stihol poriadne poobzerať, objavili sa mu pred tvárou dve veľké oči plné radosti. To niečo pred ním sa posunulo a Harrymu sa naskytol pohľad na domáceho škriatka.

,,Kobbi je veľmi rád, že sa pán konečne prebudil,“ po vyslovení škriatkovho mena si Harry uvedomil, že tento škriatok ukazoval Dudleymu jeho izbu.

Dudley!

Stále bol trocha vystrašený, až keď sa otočil poriadne naokolo, zistil, že je vlastne vo svojej izbe v sídle Mistra elixírov.

,,Kobbi, ako dlho tu už ležím?“ spýtal sa škriatka, ktorý stál stále vedľa jeho postele.

,,Dva dni, pane,“ bál sa, že tu trčí dlhšie. Ale asi nebol na tom tak hrozne ako si myslel.

Počkať! Zasekol sa.

,,Dva dni tu ležím v kuse?“ spýtal sa.

,,Áno, pane. Ale už ste sa konečne prebral,“ odpovedal škriatok poslušne.

,,A kde je...kde je môj bratranec?“ spýtal sa váhavo, dokonca jedna jeho časť to radšej ani nechcela vedieť, ale chcel vedieť, čo sa s ním stalo. Teda pravdupovediac od bodnutia nožom si toho veľmi veľa nepamätal.

Len bolesť.

,,Dudley Dursley je izolovaný v komnatách na druhej strane sídla, aby vám už nemohol znova ublížiť,“ škriatok sklopil svoje oči, bál sa o pána Pottera a nepáčilo sa mu, ako mu jeho bratranec ublížil. Nebol rád, keď niekto niekomu ubližoval.

,,A kde je Snape?“ spýtal sa ostýchavo Potter.

,,Pán Severus Snape je teraz vo svojom laboratóriu a pracuje na svojich elixíroch, a poslal ma vás skontrolovať,“

Harry prikývol. ,,Kobbi pôjde oznámiť pánovi, že sa pán Potter prebral,“ zavískol svojim typickým piskľavým hláskom škriatok a po Potterovom prikývnutý sa s PUF premiestnil preč.

Harry si položil svoju hlavu na vankúš a začal premýšľať nad poslednými udalosťami.

Tušil som to, vedel som, že sa niečo podobné stane. Akoby som Dudleyho nepoznal.

Povzdychol si. Bol tak zabraný do svojich myšlienok, že si ani nevšimol prítomnosť ďalšej osoby v miestnosti.

,,Ako vám je?“ prebralo ho z myšlienok, až sa preľakol a zameral svoj pohľad na prítomného rokfortského učiteľa.

,,Dobre,“ radšej odpovedal. Prekvapil ho, že jeho profesor si ho nepremeriaval tým nenávistným pohľadom, na ktorý bol zvyknutý, ale skôr ... súcitným? Nevedel, či bol on takého vôbec schopný, ale radšej nad tým neuvažoval a začal vnímať Snapea.

,,Bolí vás niečo?“ spýtal sa ho, nečakal však na odpoveď a do rúk mu strčil flakónik s elixírom, aby ho vypil. I keď s nechuťou splnil jeho želanie a po vypití sa otriasol. Elixír bol nechutnej, horkastej chute, ale čo mohol aj iného očakávať.

Pocítil, ako ho začína premáhať spánok a jemu nestávalo nič iné, ako sa mu podriadiť a vydať sa do ríše snov, ktorá ho už očakávala s plnou náručou.